Je streda, asi štyri hodiny poobede. Konečne nasnežilo. My neváhame a hneď sa vydávame na zimnú prechádzku, aby sme si sneh aspoň na chvíľu užili, kým sa roztopí. Najradšej chodíme na prechádzky na jeseň, ale aj tie zimné majú niečo do seba. Samozrejme, keď práve nie je pod nulou a nemrznete už prvých päť minút vonku. Prechádzame sa a všade je pokoj. Cítim iba kľud, energiu stromov, prírodu okolo seba a prítomnosť jeden druhého. Zapíname foťák, aby sme tú atmosféru zachytili. Počujeme len kvapky roztápajúceho sa snehu padať zo stromov, vtáky na stromoch a srnku, ktorá neďaleko nás prebehla medzi stromami. Oh, tá bola nádherná! Len tak kráčame a vtedy si znova uvedomujem tie dôležité veci v živote, maličkosti, z ktorých sa treba tešiť a vďaku. Ľudia by si to mali uvedomovať častejšie.. Prechádzky sú úžasné. Cítite sa v kľude, všade je ticho a vy len premýšľate a sledujete okolitú prírodu. Naozaj nechápem ako niečo tak bežné, jednoduché, ale zároveň dokonalé môže existovať. Naša planéta.. A my máte to šťastie tu byť, všetko to sledovať a zažiť na vlastnej koži. Máme to šťastie a na tom jedinom v tom momente záleží.  Začína sa stmievať, tak sa vydávame naspäť - spokojní, šťastní a načerpaní novou energiou.